Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je bežné dlhodobé psychické ochorenie, ktoré spôsobuje obsedantné myšlienky a kompulzívne správanie.
Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje alternatívy liekov na obsedantno-kompulzívnu poruchu a akonáhle lekár určí vaše špecifické potreby, môže vám predpísať liek, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám a stavu.
Zistite viac o príznakoch, liečbe a zvládaní tohto ochorenia.
OCD je psychické ochorenie, ktoré môže ovplyvňovať myšlienky aj správanie. Aj keď sa môže vyvinúť v detstve, zvyčajne sa objavuje v ranej dospelosti.
Ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou majú obsedantné a nechcené myšlienky, obrazy alebo nutkania. Tieto myšlienky často riešia alebo neutralizujú kompulzívnym a opakovaným správaním. To môže viesť k cyklu opakovaných, nekontrolovaných a nežiaducich myšlienok a správania, ktoré môžu mať významný vplyv na ich každodenný život. Napríklad osoba s obsedantným strachom zo zlodejov môže opakovane a nadmerne kontrolovať zámky dverí a okien.
Mnohí ľudia v určitom okamihu svojho života zažívajú podobné znepokojujúce a nežiaduce myšlienky a nutkanie dokončiť opakujúce sa správanie, ale môže to byť krátkodobé a neznamená to, že majú OCD. Pri OCD sú znepokojujúce myšlienky a opakujúce sa správanie trvalé. Ľudia s OCD budú naďalej zápasiť so svojimi obsedantnými myšlienkami, aj keď vedia, že myšlienky, ktoré odrážajú, nie sú založené na realite.
Kompulzívne (t. j. nutkavé) správanie, ktoré ľudia používajú v reakcii na svoje obsedantné myšlienky, môže dočasne zmierniť úzkosť, ale obsesia a úzkosť sa čoskoro vrátia, čo spôsobí, že cyklus sa začne odznova.
OCD je jedno ochorenie, ale ľudia ho môžu prežívať rôznymi spôsobmi. Väčšina ľudí s OCD zvykne prežívať obsedantné myšlienky aj nutkania, ale je možné prežívať len jedno bez druhého. Okrem toho sa typy obsedantných myšlienok a kompulzívneho správania u jednotlivých ľudí líšia, napríklad niektorí ľudia sa môžu zameriavať na čistotu, zatiaľ čo u iných sa ako príznak môže rozvinúť hromadenie vecí.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že OCD, ktorá sa začína v detstve, sa líši od OCD, ktorá sa vyvinie u dospelých. V jednej štúdii skúmajúcej dvojčatá sa ukázalo, že gény zohrávajú väčšiu úlohu pri OCD, ktorá začína v detstve, ako pri OCD, ktorej príznaky začínajú v dospelosti[1].
Podľa štúdie o prevalencii OCD u ľudí vo veku 20 a starších v 17 veľkých európskych krajinách sa odhaduje, že v roku 2019 bolo 6,4 milióna prípadov, a predpokladá sa, že 12-mesačná prevalencia sa bude v roku 2029 pohybovať od 16 na 1 000 v Taliansku do 17 na 1 000 v Nórsku[2].
Celosvetová miera výskytu OCD sa odhaduje na 1,5 % u žien a 1,0 % u mužov. Muži sú častejšie postihnutí v detstve, pričom u žien je zase mierne vyššia prevalencia v dospelosti[3],[4]. Toto ochorenie postihuje ľudí všetkých pohlaví, etník a sociálno-ekonomických statusov.
Ľudia s OCD môžu mať príznaky obsesie, nutkania alebo oboje. Príznaky môžu mať negatívny vplyv na všetky aspekty ich života, ako sú práca, škola, vysoká škola a osobné vzťahy.
OCD môže u ľudí spôsobovať opakované nežiaduce a znepokojujúce myšlienky, známe ako obsesie. Môžu tiež pociťovať nutkanie dokončiť určité opakujúce sa správanie s cieľom reagovať na tieto myšlienky a neutralizovať ich. Tieto nutkania sú známe ako kompulzie. Medzi bežné príznaky patria:
Hoci niektoré obsedantné myšlienky môžu byť pre ľudí s OCD desivé, to, že ich majú, v žiadnom prípade neznamená, že budú podľa nich konať.
Nie všetky nutkania majú zrejmú alebo logickú súvislosť s obsedantnou myšlienkou, ktorú majú tieto nutkania neutralizovať. Dané konanie však môže človeku poskytnúť určitú úľavu od tejto myšlienky.
Niektorí ľudia s OCD môže mať tiež tiky. Tieto môžu zahŕňať náhle opakujúce sa pohyby (napr. žmurkanie, grimasy alebo trhavé pohyby hlavy alebo ramien) alebo vokalizácie (napr. opakujúce sa odkašliavanie, poťahovanie nosom alebo chrochtanie).
Príznaky OCD môžu prichádzať a odchádzať a časom sa môžu zmierniť alebo zhoršiť. Liečba pomôže väčšine ľudí s týmto ochorením zvládnuť príznaky a znížiť ich vplyv na každodenný život.
Rodičia alebo učitelia zvyčajne rozpoznávajú príznaky OCD u detí, zatiaľ čo mnohí dospelí vyhľadajú pomoc, keď si uvedomia, že ich obsedantné myšlienky a správanie nie sú založené na realite a ovplyvňujú kvalitu ich života.
V najzávažnejších prípadoch môže neustále opakovanie rituálov vyplniť celý deň a znemožniť bežný život.
U ľudí s OCD sa zvyčajne najprv prejavujú mierne príznaky obsesií a kompulzií, ktoré sa môžu časom zhoršovať. Medzi skoré príznaky môže patriť opakujúce sa správanie a zaužívané spôsoby konania, problémy so vzťahmi a hromadenie vecí.
Rodičia alebo učitelia si u detí často ako prvé všimnú príznaky, ktoré sú podobné príznakom u dospelých, a môžu zahŕňať posadnutosť baktériami, hľadanie uistenia alebo neustále kontrolovanie vecí a obavy, že by sa mohla stať určitá vec.
Presné príčiny OCD sú neznáme. Predpokladá sa však, že medzi rizikové faktory patria genetika, nastavenie mozgu a širšie okolité prostredie.
Existuje celý rad možných príčin OCD. U ľudí sa môže vyvinúť v dôsledku ich génov. Tí, ktorí majú rodičov alebo súrodencov s OCD, majú vyššie riziko, že sa toto ochorenie rozvinie aj u nich.
Mohla by existovať aj súvislosť medzi príznakmi OCD a abnormalitami v určitých oblastiach mozgu, ale táto súvislosť nie je jasná a výskum naďalej prebieha. Niektorí ľudia s OCD majú v mozgu oblasti s nezvyčajne vysokou aktivitou alebo nízku hladinu chemickej látky nazývanej serotonín.
OCD sa môže častejšie vyskytovať u ľudí, ktorí boli šikanovaní, zneužívaní alebo zanedbávaní, a môže ju spustiť dôležitá životná udalosť (napr. narodenie dieťaťa alebo smrť blízkeho). Môže sa tiež častejšie rozvinúť u ľudí, ktorí sú veľmi metodickí a majú vysoké osobné štandardy, alebo u tých, ktorí sú všeobecne úzkostliví a majú veľmi silný zmysel pre zodpovednosť za seba a ostatných.
V niektorých prípadoch sa môžu u detí objaviť príznaky OCD po infekcii streptokokovými baktériami – toto je známe ako „pediatrická autoimunitná neuropsychiatrická porucha spojená so streptokokovými infekciami“ (PANDAS). PANDAS vzniká veľmi náhle, príznaky sa objavujú zdanlivo zo dňa na deň a má veľmi závažný vplyv na život dieťaťa.
Pri vzniku OCD pravdepodobne zohrávajú úlohu gény, čo znamená, že sa vyskytuje v rodinách. Príčiny OCD však nie sú jasné a môžu sa na nich podieľať aj iné faktory, napríklad životné skúsenosti.
OCD môže postihovať mužov, ženy aj deti. Niektorí ľudia začnú mať príznaky skoro – často okolo puberty – ale ochorenie sa zvyčajne začína v ranej dospelosti.
U žien sa niekedy môže OCD rozvinúť počas tehotenstva alebo po narodení dieťaťa. V takom prípade sa obsesie zvyčajne týkajú obáv, že sa dieťaťu niečo stane, pričom sa vyskytujú kompulzie, ako napríklad opakovaná kontrola, či dieťa dýcha.
OCD nie je život ohrozujúca. Jej vplyv sa môže časom meniť, pretože sa mení závažnosť príznakov. Obsedantné myšlienky a kompulzívne správanie sa môžu v rôznych obdobiach prirodzene zmierniť alebo zosilniť. Liečba a mechanizmy zvládania môžu pomôcť ľuďom postihnutým OCD zvládnuť účinky príznakov a zlepšiť celkovú kvalitu života v dlhodobom horizonte.
U väčšiny ľudí sa diagnóza stanovuje približne vo veku 19 rokov, pričom u chlapcov sa príznaky zvyčajne objavujú skôr ako u dievčat. Môže sa však vyskytnúť aj po 35. roku života.
OCD musí diagnostikovať skúsený odborník v oblasti duševného zdravia. Ten sa s pacientom spravidla porozpráva o jeho obsesiách a kompulziách, o tom, ako často sa vyskytujú a aký majú na každodenné činnosti danej osoby a celkovo na kvalitu a radosť zo života.
Všeobecne platí, že na stanovenie diagnózy by mali byť príznaky prítomné každý deň hodinu alebo dlhšie a mali by mať dlhodobý vplyv na život a aktivity pacienta.
Na meranie závažnosti OCD sa môžu použiť hodnotiace stupnice. Na posúdenie celkovej závažnosti OCD sa môže použiť stupnicaNárodného inštitútu duševného zdravia – globálna obsedantno-kompulzívna stupnica (NIMH-GOCS), čo je stupnica od 1 (minimálne príznaky) do 15 (veľmi závažné). Yale-Brown obsedantno-kompulzívna stupnica sa používa na meranie závažnosti príznakov OCD bez toho, aby bola ovplyvnená typom prítomných obsesií alebo kompulzií. Túto stupnicu používajú lekári na hodnotenie príznakov od neexistujúcich po extrémne, so samostatnými medzisúčtami pre závažnosť obsesií a kompulzií[5].
Zdravotnícki pracovníci budú tiež musieť vylúčiť akékoľvek iné možné duševné ochorenia, ktoré môžu byť príčinou príznakov, a zvážiť akékoľvek iné ochorenia, ktoré pacient môže mať (napr. depresia, úzkosť, alebo porucha príjmu potravy), aby mu bola ponúknutá správna liečba.
Neexistujú žiadne fyzické testy, ktoré by sa mohli použiť na diagnostikovanie OCD. Diagnóza sa stanovuje na základe konzultácií so skúseným odborníkom v oblasti duševného zdravia, ktorý dokáže posúdiť myšlienky, správanie pacienta a ich vplyv na každodenný život.
OCD môže byť pre postihnutého človeka a jeho blízkych stresujúca. Liečba však môže pomôcť zvládnuť príznaky. Tá môže zlepšiť každodenný život a pomôcť postihnutým osobám užívať si vzťahy a lepšie tráviť spoločenský a voľný čas.
OCD sa zvyčajne lieči psychoterapiou, liekmi alebo ich kombináciou. Hoci väčšina pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) reaguje na liečbu, niektorí budú naďalej pociťovať príznaky.
Niekedy majú ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou aj iné duševné poruchy, napríklad úzkosť, depresiu alebo telesnú dysmorfickú poruchu. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri diskusii o možnej liečbe.
Pri relatívne miernej OCD sa zvyčajne odporúča krátkodobá terapia. Ľudia so stredne závažnými príznakmi môžu potrebovať dlhšiu terapiu a prípadne aj lieky, pričom väčšina z nich bude na liečbu reagovať. Ľudia so závažnejšou obsedantno-kompulzívnou poruchou zvyčajne dostávajú terapiu aj lieky a niektorí môžu byť odporučení na špecializovanú pomoc v oblasti duševného zdravia.
Lieky používané na liečbu OCD sú zvyčajne vo forme antidepresív známych ako selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Tieto môžu pomôcť zmierniť príznaky zmenou rovnováhy chemických látok v mozgu.
U niektorých pacientov môže trvať niekoľko týždňov, kým sa prejaví účinok liečby, ale u iných jedincov sa účinky prejavia oveľa rýchlejšie.
Ľudia užívajúci SSRI by ich mali prestať užívať len s asistenciou svojho lekára, pretože u niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ak liečbu vysadia náhle.
K dispozícii je niekoľko rôznych SSRI a ľudia, ktorí nereagujú na jeden liek, môžu reagovať na iný. Lekár pomôže nájsť správny liek pre každého jednotlivca.
Niektorí ľudia môžu zistiť, že SSRI nie sú vôbec účinné, a v takom prípade sa môžu namiesto nich predpísať špecifické tricyklické antidepresíva (TCA), ktoré tiež inhibujú spätné vychytávanie serotonínu.
Liečba OCD často zahŕňa typ kognitívnej behaviorálnej terapie (CBT), ktorá zahŕňa prevenciu expozície a reakcie (ERP).
To znamená, že terapeut spolupracuje s pacientom na identifikácii rôznych prvkov jeho príznakov – jeho myšlienok, pocitov a správania.
Počas sedení sú pacienti povzbudzovaní, aby čelili svojim strachom a obsedantným myšlienkam, pričom nedokončia svoje zvyčajné neutralizujúce kompulzívne správanie. Toto je známe ako prevencia reakcie. Pomáha pacientom čeliť ich vlastným myšlienkam a obsesiám spôsobom, ktorý zmierňuje úzkosť, ktorú pociťujú v reakcii na ne, a naučia sa, že ich obavy nemajú korene v realite.
Terapeut bude s pacientmi pracovať postupne, pričom začne s obsesiami, ktoré spôsobujú najnižšiu mieru úzkosti, a dopracuje sa k tým, ktoré spôsobujú najväčšie trápenie.
K dispozícii môžu byť aj neuromodulačné techniky, pri ktorých sa na zmenu nervovej aktivity používajú chemické alebo elektrické podnety. Tieto techniky zahŕňajú: transkraniálnu stimuláciu jednosmerným prúdom (tDCS), pri ktorej sa na pokožku hlavy aplikuje slabý elektrický prúd, opakovanú transkraniálnu magnetickú stimuláciu (rTMS), čo je neinvazívna technika, ktorá využíva elektrické prúdy na moduláciu aktivity neurónov, a hlbokú mozgovú stimuláciu (DBS), ktorá zahŕňa chirurgické implantovanie elektródy na aktiváciu nervových obvodov. Neuromodulačné techniky sa doteraz používali pri OCD hlavne vo výskumnom kontexte, ale rTMS sa teraz schválila v USA[6].
Ľudia s OCD by mali jesť normálnu, zdravú, vyváženú stravu a dbať na to, aby jedli pravidelne, aby im neklesla hladina cukru v krvi, pretože to môže spôsobiť zlú náladu. Do stravy je vhodné zaradiť orechy a semená, bielkoviny (napr. vajcia, fazuľa a mäso) a zložité sacharidy (napr. celozrnné výrobky, zelenina a ovocie). Kofeín by sa mal obmedziť.
Udržiavanie zdravého životného štýlu môže pomôcť ľuďom s OCD. Cvičenie je prospešné pre celkové telesné a duševné zdravie a často sa odporúča ako jedna z hlavných liečebných metód pri miernej depresii. Pravidelné cvičenie pomáha zvýšiť sebavedomie a podporuje pozitívnu náladu.
Cvičenie nemusí byť súčasťou organizovanej činnosti. Môže byť jednoduché a stačí len pravidelne udržiavať aktivitu napríklad tak, že pôjdete v čase obeda alebo po práci na prechádzku alebo si neformálne zahráte futbal v parku.
Úzkosť spôsobenú OCD možno zmierniť pomocou relaxačných techník, ako sú meditácia, joga a masáže.
Hoci OCD nemožno zabrániť, jej príznaky sa dajú zmierniť pomocou terapie a liekov. Včasná identifikácia a liečba môžu tiež zabrániť zhoršeniu miernej OCD do závažnejšej formy.
Prebieha výskum účinnosti farmakologických intervencií pri OCD. V prehľade výskumu farmakologickej liečby z roku 2019 sa zistilo, že dlhodobé podávanie SSRI je najúčinnejšie a že najlepšie výsledky prináša kombinácia liečby s kognitívnou behaviorálnou terapiou (CBT) alebo prevenciou expozície a reakcie (ERP)[7].
Prebiehajú ďalšie štúdie zamerané na lieky a iné nové liečebné prístupy, ktoré by sa mohli použiť u pacientov, ktorí nereagujú na SSRI vrátane kombinovanej a prídavnej liečby a hlbokej mozgovej stimulácie. Niektoré štúdie ukazujú, že účinný môže byť aj typ chirurgického zákroku známy ako predná kapsulotómia[8],[9].
[1] Inouye E. Similar and dissimilar manifestations of obsessive-compulsive neuroses in monozygotic twins. Am J Psychiatry. 1965;121:1171-1175. doi:10.1176/ajp.121.12.1171
[2] Khan MK, Dupuy AV. Estimating the prevalence of obsessive compulsive disorder in Europe over the next ten years. Poster presented at: World Congress of Psychiatry; August 21-24, 2019; Lisbon, Portugal. doi:10.26226/morressier.5d1a038557558b317a140ebd
[3] Weissman MM, Bland RC, Canino GJ, et al. The cross national epidemiology of obsessive compulsive disorder. The Cross National Collaborative Group. J Clin Psychiatry. 1994;55 Suppl:5-10.
[4] Kessler RC, Chiu WT, Demler O, Merikangas KR, Walters EE. Prevalence, severity, and comorbidity of 12-month DSM-IV disorders in the National Comorbidity Survey Replication (published correction appears in Arch Gen Psychiatry. 2005 Jul;62(7):709. Merikangas, Kathleen R [added]). Arch Gen Psychiatry. 2005;62(6):617-627. doi:10.1001/archpsyc.62.6.617
[5] Goodman WK, Price LH, Rasmussen SA, et al. The Yale-Brown Obsessive Compulsive Scale. I. Development, use, and reliability. Arch Gen Psychiatry. 1989;46(11):1006-1011. doi:10.1001/archpsyc.1989.01810110048007
[6] Stein DJ, Costa DLC, Lochner C, et al. Obsessive-compulsive disorder. Nat Rev Dis Primers. 2019;5(1):52. doi:10.1038/s41572-019-0102-3
[7] Del Casale A, Sorice S, Padovano A, et al. Psychopharmacological treatment of obsessive-compulsive disorder (OCD). Curr Neuropharmacol. 2019;17(8):710-736. doi:10.2174/1570159X16666180813155017
[8] Doshi PK. Anterior capsulotomy for refractory OCD: First case as per the core group guidelines. Indian J Psychiatry. 2011;53(3):270-273. doi:10.4103/0019-5545.86823
[9] Pepper J, Zrinzo L, Marwan H. Anterior capsulotomy for obsessive-compulsive disorder: a review of old and new literature. Journal of Neurosurgery. 2019;133:1-10. 10.3171/2019.4.JNS19275
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba
Epilepsia
Pridajte sa do nášho adresára
Získajte najnovšie aktualizácie z blogu spoločnosti Neuraxpharm.
Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia
Nemáte profil? predplatiť
