Psychická pohoda detí

Psychická pohoda detí zahŕňa ich duševné aj emocionálne zdravie, ktoré je pre ich vývoj rovnako dôležité ako telesné zdravie. Dobrá psychická pohoda dáva deťom najlepšiu šancu na to, aby sa vyvinuli v plnohodnotných, zdravých dospelých, ktorí budú mať dostatok zručností na zvládanie každodenného života. Zistite viac o tom, čo môže ovplyvniť psychickú pohodu detí a ako im môžeme pomôcť, aby sa cítili dobre.

Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje prírodné alternatívy na podporu psychickej pohody detí a akonáhle lekár určí ich špecifické potreby, môže im odporučiť prípravok, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám a stavu.

Čo môže ovplyvňovať psychickú pohodu detí?

Psychická pohoda je nevyhnutnou súčasťou celkového zdravia detí. Má priamy vzťah k ich fyzickému zdraviu a schopnosti dosahovať v škole, vo vzťahoch a celkovo v každodennom živote dobré výsledky.

Psychickú pohodu dieťaťa môžu ovplyvňovať viaceré faktory, napríklad jeho rodinný a školský život a širšie prostredie. Duševné a telesné zdravie sú úzko prepojené a problémy s jedným môžu viesť k problémom s druhým. Napríklad dieťa, ktoré má zlú náladu, nemusí chcieť chodiť von a hrať sa s kamarátmi a následne nemusí mať dostatok pohybu, ktorý potrebuje na udržanie fyzickej kondície a zdravia.

Hlavné typy problémov, s ktorými sa deti stretávajú

Deti môžu mať celý rad problémov s duševnou a emocionálnou pohodou, ktoré sa môžu prejavovať ako zlá nálada, ťažkosti so sústredením, podráždenosť, zlé sociálne zručnosti s kamarátmi a rodinou, príznaky stresu a vysoká miera obáv.

Tieto problémy môžu byť niekedy príznakom zlého duševného zdravia a môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa dosahovať dobré výsledky v škole a v spoločnosti, čo má vo všeobecnosti negatívny vplyv na jeho celkovú pohodu a radosť zo života.

Potenciálne prepojenia medzi fyzickým a duševným zdravím detí

Medzi fyzickým a duševným zdravím detí a dospelých existujú úzke väzby.

Výskum najmä ukázal, že môže existovať súvislosť medzi zdravím tráviaceho traktu a duševným zdravím[1]. Vedci hovoria o tom, že telo má dva mozgy: jeden v hlave a druhý v črevách. Oba sa pri počatí vyvíjajú z rovnakého druhu tkaniva, potom sa jedna časť zmení na centrálny nervový systém (mozog a miechu) a druhá na črevný nervový systém (črevá). Oba systémy sú riadené rovnakými hormónmi a neurotransmitermi, sú prepojené prostredníctvom blúdivého nervu a neustále vzájomne komunikujú. Toto jedinečné spojenie je známe ako „os črevo-mozog“.

Vlastnosti črevnej mikrobioty (mikroorganizmov, ktoré žijú v ľudskom čreve) môžu ovplyvniť vývoj mozgu, pľúc, imunitného systému a rast. Nerovnováha črevných baktérií sa u detí a dospelých spája s ochoreniami vrátane autizmu, poruchami pozornosti s hyperaktivitou, s astmou a alergiami[2].

Jedným z najdôležitejších neurotransmiterov pri regulácii a kontrole nálady je serotonín, často označovaný ako „hormón šťastia“. Črevo produkuje asi 95 % serotonínu v tele a zmeny hladín serotonínu ovplyvňujú črevo aj mozog.

Vďaka osi črevo-mozog sa stres spája aj so zmenami črevných baktérií. To znamená, že ľudia, ktorí trpia stresom, môžu byť náchylnejší na bolesti, nadúvanie a iné tráviace ťažkosti.

Keď sú črevné baktérie v nerovnováhe, môže to mať ďalekosiahly vplyv na zdravie tela a mysle.

U niektorých detí sa vyskytuje aj tzv. porucha somatických príznakov, pri ktorej pociťujú fyzickú bolesť alebo ťažkosti, ktoré nemožno pripísať žiadnej zdravotnej poruche, ale ktoré môžu byť spôsobené psychickým alebo emocionálnym stresom[3].

Bez ohľadu na príčinu môže zlé fyzické zdravie zabrániť deťom zúčastňovať sa na činnostiach, ktoré sa im páčia, alebo spôsobiť, že sa cítia inak ako ostatné deti, čo môže ovplyvniť ich celkovú pohodu. Na druhej strane, zlá nálada môže viesť k tomu, že sa deti rozhodnú nezúčastňovať sa na činnostiach, ktoré by mohli zlepšiť ich fyzické zdravie a uvoľniť endorfíny, ktoré môžu zlepšiť náladu.

Aké sú hlavné znaky, na ktoré si treba u detí dávať pozor?

U detí sa môžu vyskytnúť rovnaké duševné poruchy ako u dospelých, ale ich príznaky môžu byť odlišné. Väčšina príznakov sa týka pretrvávajúcich zmien v správaní dieťaťa.

Bežné príznaky zlej psychickej pohody

K varovným príznakom, že dieťa môže pociťovať zlú psychickú pohodu, patria:

  • Výrazné zmeny v ich správaní a nálade, či už doma alebo inde (napríklad v škole alebo u kamarátov)
  • Príliš veľa alebo príliš málo spánku
  • Problémy so sústredením sa
  • Podráždenosť
  • Vyhýbanie sa spoločenským situáciám a činnostiam, ktoré ich predtým bavili
  • Pretrvávajúce pocity smútku
  • Zmeny v stravovacích návykoch – vrátane jedenia príliš veľkého alebo príliš malého množstva
  • Sebapoškodzovanie alebo zanedbávanie
  • Problémy v škole vrátane záškoláctva alebo zhoršenia známok
  • Časté bolesti hlavy alebo žalúdka
  • Robenie si starostí alebo viac plaču ako zvyčajne

Príčiny a rizikové faktory

Podobne ako u dospelých, možné príčiny a rizikové faktory zlej psychickej pohody u detí môžu vyplývať z ich génov aj okolitého prostredia.

Čo môže u detí spôsobiť zlú psychickú pohodu?

U detí môže zlá psychická pohoda súvisieť s ich génmi, ak je určitý problém dedičný (vyskytuje sa v rodine).

Vplyv môže mať aj domáce prostredie dieťaťa. Osobitne zraniteľné budú napríklad deti žijúce v chudobe alebo zanedbávané deti, deti vystavené domácemu násiliu alebo zneužívané deti.

Traumatické udalosti alebo zmeny, ako je narodenie nového brata alebo sestry, zmena školy alebo sťahovanie z domu, môžu tiež u niektorých detí vyvolať problémy.

Sú niektoré deti viac ohrozené?

Problémy s duševným zdravím v detstve sa týkajú mnohých rodín, avšak niektoré môžu byť viac ohrozené vzhľadom na životné podmienky alebo vonkajšie vplyvy. Medzi potenciálne rizikové faktory pre deti patria:

  • Prežitie traumatizujúcej udalosti (napr. smrť blízkeho člena rodiny alebo rozvod rodičov)
  • Dlhodobé fyzické ochorenie
  • Mať rodiča, ktorý má problémy s duševným zdravím alebo zneužívaním návykových látok
  • Zanedbávanie alebo zneužívanie
  • Zažitie šikany
  • Problémy s financiami v domácnosti vrátane zlého bývania
  • Pôsobenie v úlohe opatrovateľa alebo v inej podobnej zodpovednej úlohe
  • Pretrvávajúce problémy v škole
Mohlo by vás zaujímať...

Podpora psychickej pohody detí

Je dôležité, aby sme podporovali deti, ktoré zažívajú zlú psychickú pohodu, pretože jej dôsledky môžu mať dlhodobý vplyv na ich vývoj a životné šance. Podporou im môžeme pomôcť lepšie sa vysporiadať s problémami, s ktorými sa stretávajú doma, v škole a vo vzťahoch s kamarátmi a rodinou.

Ako im môžeme pomôcť udržať psychickú pohodu?

Väčšina detí je obklopená komunitou ľudí – rodinou, kamarátmi, opatrovateľkami, vychovávateľmi, učiteľmi a inými odborníkmi, ako sú školské zdravotné sestry – ktorí môžu sledovať akékoľvek varovné signály a vo všeobecnosti podporovať duševnú a emocionálnu pohodu dieťaťa.

Tým, že zabezpečíme, aby malo dieťa pozitívne a obohacujúce vzťahy v celej svojej komunite, môžeme mu pomôcť udržať si dobrú psychickú pohodu. Spôsoby, ktorými môžeme deťom pomôcť:

  • Počúvajte: Pýtajte sa detí, ako sa majú a na všetky ich starosti. Berte vážne, čo hovoria. Dbajte na to, aby rozhovory o pocitoch a emóciách boli čo najnormálnejšie a najbežnejšie.
  • Podporujte: Ak sa zdá, že dieťa má ťažkosti, pokúste sa mu pomôcť vyrovnať sa s nimi a v prípade potreby požiadajte o pomoc ostatných (napríklad jeho učiteľov).
  • Povzbudzujte: Zaujímajte sa o to, čo dieťa baví, či už je to šport alebo iné koníčky. Rozprávajte sa s ním o tom, čo je pre neho dôležité, a prejavte mu svoju podporu.

Ak vás znepokojuje akákoľvek pretrvávajúca zmena v správaní dieťaťa, porozprávajte sa s ostatnými v jeho okolí a všetky problémy prediskutujte s lekárom.

Zdravé bývanie

Všetky deti budú mať prospech zo všeobecne zdravého životného štýlu, ktorý podporuje ich fyzickú, emocionálnu a duševnú pohodu. To môže zahŕňať nasledovné:

  • Konzumácia vyváženej stravy
  • Udržiavanie fyzickej aktivity
  • Mať čas a možnosť hrať sa v interiéri aj exteriéri
  • Účasť na aktivitách v miestnej komunite a s kamarátmi
  • Podporujúca rodina, kde sa cítia bezpečne a sú podporované vo svojich rozhodnutiach

Kde získať podporu

Rodičia, rodiny, kamaráti, učitelia a zdravotnícki pracovníci (napr. odborník na duševné zdravie detí) môžu pomôcť pri podpore detí, ktoré môžu byť ohrozené zlou psychickou pohodu.

Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako môžu rodičia podporiť svoje deti, je počúvať ich a brať ich pocity vážne. Rodičia môžu požiadať o pomoc iných, ak majú pocit, že ich dieťa sa dlhodobo trápi, ak tieto pocity ovplyvňujú každodenné užívanie si života dieťaťa alebo ak ich správanie ovplyvňuje rodinný život.

Rodičia, ktorí sa obávajú o duševné zdravie svojho dieťaťa, sa možno budú chcieť porozprávať o svojich skúsenostiach s ostatnými členmi rodiny, kamarátmi a širším okolím dieťaťa, aby zistili, či si aj oni všimli nejaké zmeny v správaní. O týchto zmenách sa potom môžu poradiť s lekárom dieťaťa.

Lekár môže zariadiť odporúčanie k psychológovi alebo poradcovi na posúdenie duševného a emocionálneho zdravia dieťaťa a zabezpečiť akúkoľvek potrebnú podporu alebo liečbu. Môže to zahŕňať individuálnu alebo rodinnú terapiu alebo pomoc školy dieťaťa alebo komunitných programov určených na podporu mladých ľudí. Logopéd môže tiež pomôcť pri riešení akýchkoľvek vývojových problémov.

Vedecké štúdie

Prebieha výskum úlohy črevnej mikrobioty (ekosystému mikroorganizmov v tráviacom trakte) ako modulátora mozgu a správania. Predpokladá sa, že obdobia zmien v mikrobiote sa zhodujú s vývojom iných telesných systémov, najmä mozgu a osi mikrobiota-črevo-mozog[4]. Z tohto dôvodu vedci skúmali možnosť vývoja nových stratégií na moduláciu mikrobioty v ranom veku s cieľom podporiť neurologický vývoj[5].

Preukázalo sa tiež, že účinky „toxického stresu“ (napríklad keď dieťa zažíva fyzické alebo emocionálne zneužívanie) narúšajú vývoj architektúry mozgu a iných orgánových systémov a zvyšujú riziko ochorení súvisiacich so stresom a kognitívnymi poruchami. Toxický stres v detstve môže viesť k oneskorenému vývoju a neskorším zdravotným problémom vrátane srdcových chorôb, cukrovky, zneužívania návykových látok a depresie[6].

Rozsiahly výskum naznačuje, že priateľské, citlivé a spoľahlivé vzťahy môžu pomôcť uzdraviť malé deti, ktoré boli zanedbávané[7].

Referenčné zdroje

[1] Flannery JE, Stagaman K, Burns AR et al. Gut feelings begin in childhood: the gut metagenome correlates with early environment, caregiving, and behavior. mBio. 2020;11(1):e02780-19. doi:10.1128/mBio.02780-19

[2] Ronan V, Yeasin R, Claud EC. Childhood Development and the Microbiome-The Intestinal Microbiota in Maintenance of Health and Development of Disease During Childhood Development. Gastroenterology. 2021;160(2):495-506. doi:10.1053/j.gastro.2020.08.065

[3] Kurlansik SL, Maffei MS. Somatic Symptom Disorder. Am Fam Physician. 2016;93(1):49-54.

[4] Cowan CSM, Dinan TG, Cryan JF. Annual research review: critical windows – the microbiota–gut–brain axis in neurocognitive development. Child Psychol Psychiatry. 2020;61(3):353-371. doi:10.1111/jcpp.13156

[5] Borre YE, O’Keeffe GW, Clarke G, Stanton C, Dinan TG, Cryan JF. Microbiota and neurodevelopmental windows: implications for brain disorders. Trends Mol Med. 2014;20(9):509-518. doi:10.1016/j.molmed.2014.05.002

[6] Harvard University Center on the Developing Child. Toxic stress. Accessed February 2021. https://developingchild.harvard.edu/science/key-concepts/toxic-stress/

[7] National Scientific Council on the Developing Child. 2012. The science of neglect: the persistent absence of responsive care disrupts the developing brain: Working Paper 12. Accessed February 2021. https://developingchild.harvard.edu/resources/the-science-of-neglect-the-persistent-absence-of-responsive-care-disrupts-the-developing-brain/

Mohlo by vás zaujímať...

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba má mnoho podôb. Príznaky sa líšia v závislosti od postihnutej oblasti. Prejavy prvých príznakov Alzheimerovej choroby u mladého človeka (do 65 rokov) nie sú rovnaké ako u sedemdesiatnika alebo osemdesiatnika.

Alzheimerova choroba

V 95 % prípadov je Alzheimerova choroba dôsledkom kombinácie genetických faktorov a faktorov prostredia a životného štýlu, ktoré na človeka začnú časom pôsobiť. Zvyšných 5 % prípadov, definovaných ako skorá alebo dedičná Alzheimerova choroba, sa spravidla vyvinie pred 65. rokom, pričom zhoršovanie stavu je agresívnejšie a/alebo rýchlejšie, prevažne kvôli mutáciám v génoch.

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.

Vitaj späť

Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia

Nemáte profil? predplatiť